V Slovenských mestách nevidno kultúrnu rozmanitosť. Naša uzavretosť pred svetom je síce pohodlným prežívaním, oberá nás však o veľkú príležitosť rozvíjať našu krajinu, ekonomiku a zvládať súčasné globálne výzvy.

Niekoľko rokov som žil vo viacerých krajinách Európy a juhovýchodnej Ázie. Osobne poznám ľudí, ktorí opustili svoju krajinu a stali sa imigrantami v cudzine, často na druhej strane sveta, v krajine s odlišnou kultúrou. Sám som sa stal na krátky čas imigrantom v Ázii a na Kaukaze. Život mojich priateľov ide ruka v ruke s výsledkami vedeckých analýz o imigrácii a s tým súvisiacom multukulturalizme.

Multikultúrne mestá ekonomicky aj kultúrne lepšie prosperujú. Pozrime sa na to, prečo je to tak.

1. Bezpečné mestá

Viaceré prieskumy v Európe a USA potvrdzujú, že imigrácia nielenže nemá vplyv na mieru kriminality, v niektorých prípadoch dokonca kriminalitu znižuje.

Existuje logický dôvod prečo by mali imigranti páchať menej kriminality. Imigranti sú, na rozdiel od svojich krajanov, viac motivovaní hľadať lepšiu prácu, uplatnenie a život v cudzej krajine. Riskujú veľkú stratu, ak sa im nepodarí naplniť ich plány. Veľa z nich totiž finančne podporuje svoje rodiny v domovskej krajine. Neúspech by znamenal ekonomické ohrozenie celej rodiny.

Imigranti zväčša obývajú najlacnejšie a najmenej rozvinuté mestské časti. Vytvárajú dopyt po nových službách v ich okolí. Vo všeobecnosti platí, že čím je viac ľudí a obchodov na uliciach, tým je bezpečnosť vyššia. Kriminalita sa totiž oveľa skôr pácha v odľahlých častiach než na obchodných bulvároch.

Je ale nesprávne myslieť si, že imigranti sú iba utečenci pochádzajúci z chudobných oblastí Afriky.

Imigranti pochádzajú aj z bohatých krajín. Dôvody ich príchodu sú rôzne, buď si našli partnera zo Slovenska, alebo prichádzajú ako kvalifikovaní pracovníci medzinárodných firiem (napríklad automobiliek).

Miera kriminality nie je medzi týmito ľuďmi vyššia než miera kriminality Slovákov.

Obchodníci v čínskych štvrtiach majú otvorené obchody do ulíc a sú neustálymi pozorovateľmi života, akoby predĺženou rukou polície. Tam kde sú ľudia, je nižšia kriminalita.
Foto: Christian Mendoza / Unsplash.com

2. Obohacujúca rozmanitosť

Multikultúrne mestá sú svetom veľkých možností.

Priateľstvá s ľuďmi z odlišných kultúr nás obohacujú o poznatky a pomáhajú rozvíjať vzájomnú toleranciu a empatiu. Multikultúrne mestá nie sú nudné.

Aj napriek istým problémom pri spolunažívaní sú multikultúrne mestá funkčný koncept Európskej spoločnosti. Rozhodujúca je vždy miera našej tolerancie a snaha o začlenenie tých členov spoločnosti, ktorí pochádzajú z chudobnejších a teda sociálne a kultúrne deprimovaných pomerov.

Vône exotických jedál, hudba, oblečenie, vzhľad, životná filozofia a osobné priority. To všetko sú benefity, ktoré získavajú ľudia v dobre integrovaných komunitách v Los Angeles, Londýne, Berlíne, či blízkej Viedni.

Členovia americkej metalovej legendy System of a Down sú prínosom nielen pre americkú kultúru, ale aj pre svojich krajanov v Arménsku, kde majú svoje korene.
Foto: Last.fm

3. Dopyt po zmenách

Každý, kto prichádza z inej krajiny, má odlišnú predstavu o tom ako funguje.

Imigranti sa plnohodnotne zapájajú do ekonomiky, zvyšujú dopyt po službách a zároveň ich aj ponúkajú. Nikto z nich predsa nechce žiť v chudobe.

Cudzinci sú zrkadlom fungovania našej spoločnosti.

V našej bubline považujeme za normálne aj to, nad čím ľudia z iných krajín nechápavo krútia hlavou.

Napríklad hodinové čakanie na parkovisku pred úradom polície pri vybavovaní dokladov, predavači v potravinách, ktorí si nevšímajú zákazníkov, štátni úradníci neschopní komunikovať vo svetovom jazyku. Dá sa nájsť množstvo ďalších príkladov, kedy už zo zotrvačnosti tolerujeme aj zlé veci a nevhodné správanie. Naša kultúra nám to akosi dovoľuje.

Imigranti s odlišnými návykmi môžu vytvoriť tlak na zmeny spoločenských zvykov, spôsobu fungovania štátnych úradov ako aj súkromných firiem. Podieľajú sa na zvyšovaní kvality verejných služieb.

Viac obyvateľov potrebuje skvalitnejšiu hromadnú dopravu, dostupnosť škôl, zjednodušenie pravidiel podnikania, úpravu zdravotného systému a povinnú znalosť angličtiny na úradoch.

Imigranti vytvárajú tlak na skvalitnenie služieb a znalosť svetových jazykov, z čoho majú úžitok aj pôvodní obyvatelia.
Foto: Andrea Piacquadio / Pexels.com

4. Podpora inovácie

Veľké medzinárodné firmy vedia, že multikultúrny kolektív je tvorivejší.

Ľudia z rovnakej skupiny prichádzajú s podobným riešením problémov.

Pracovné tímy zložené z ľudí z odlišného kultúrneho zázemia sa dokážu na problémy pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Ako skupina sú tak kreatívnejší a majú väčší potenciál uspieť.

Takto zmiešané tímy môžu poskytovať lepší zákaznícky servis, nakoľko poznajú mentalitu zákazníkov z rôznych krajín. Pre spoločnosti je to príležitosť poskytovať svoje služby na globálnom trhu. Vďaka tomu nie sú závislé na ekonomickej situácii v jednej krajine a môžu byť tak stabilnejšie.

Multikultúrne pracovné tímy sú tvorivejšie. Veľké firmy ako Google, Facebook, Netflix, IBM to vedia a preto majú vo svojich tímoch ľudí z celého sveta.
Foto: RFStudio / Pexels.com

5. Ekonomický rast

Imigranti so sebou prinášajú ekonomický rast. Život v cudzine totiž vyžaduje napĺňanie ich bežných potrieb.

Imigranti sa plnohodnotne zapájajú do ekonomiky, zvyšujú dopyt po tovaroch a službách a zároveň ponúkajú svoju prácu. Nikto z nich predsa nechce žiť v chudobe.

Ako zamestnanci neraz pracujú na pozíciách, o ktoré domáci obyvatelia stratili záujem. Slovensko má napríklad nedostatok murárov, elektrikárov a špecialistov v zdravotníctve. Tieto pracovné miesta môžu byť obsadené ľuďmi zo zahraničia, ktorí majú bohaté skúsenosti a veľkú chuť uplatniť sa.

Imigranti prichádzajú s novými službami, ako napríklad opatrovatelia detí, chorých a starých ľudí.

Nedávno tiež sýrski imigranti pomáhali pri obnove domov v nemeckých mestách zasiahnutých povodňami.

Podľa výpočtov európskej komisie imigrácia má v krajinách EU dlhodobý vplyv na zvýšenie HDP o 1.4 percenta a to aj napriek počiatočným nákladom spojených s integráciou imigrantov.

Opatrovanie starých ľudí v pohodlí ich vlastného domova je ťažko dostupnou službou na Slovensku. V okolitých krajinách tieto služby poskytujú napríklad imigranti z Filipín.
Foto: CDC / Unsplash.com

6. Globálne príležitosti

So životom cudzincov úzko súvisia aj globálne príležitosti. V krajinách, s komunitami cudzincov existuje aj čulý ekonomický a turistický vzťah s ich domovinami.

Kým bežný Angličan má už na základnej škole kamarátov z rôznych kútov sveta, mnohí Slováci za celý život neprídu do osobného kontaktu ani s jediným cudzincom.

Priateľstvá s imigrantami podnecujú k turistickému a ekonomickému záujmu o ich domovské krajiny. Preto je celkom bežné, že aj malé firmy, napríklad v Británii, majú klientov z Indie, Ázie a Ameriky.

Slováci ťahajú za kratší koniec, mnohí z nás sú bez skúseností a potrebných kontaktov a preto ani neuvažujú nad možnosťou uplatniť sa na globálnom trhu.

Kontakty s cudzincami sú príležitosťou rozbehnúť podnikanie aj vo vzdialených krajinách.
Foto: Bao Menglong / Unsplash.com

7. Stabilný sociálny systém

Populačná krivka Slovenska nie je optimistická. O niekoľko desaťročí bude počet starých ľudí vyšší než počet ekonomicky aktívnych ľudí. Kto bude potom prispievať na naše dôchodky?

Ruku na srdce, zákaz interupcií, odmietnutie registrovaného partnerstva ani definícia manželstva v ústave SR nárastu pôrodnosti nijako nepomôžu. Pomôcť môže iba masívna ekonomická podpora rodín, dostupnosť bývania a sociálnych istôt.

Podobne funguje podpora imigrácie.

Za dverami našej krajiny sú šikovní ľudia, ktorých stačí pozvať a vytvoriť vhodné podmienky na ich integráciu do našej spoločnosti.

Väčšina imigrantov je ekonomicky aktívna prakticky od začiatku svojho pobytu v hosťujúcej krajine a po krátkom čase môžu začať prispievať do štátneho rozpočtu rovnako ako ktokoľvek iný.

Za dverami našej krajiny sú šikovní ľudia, ktorých stačí pozvať.
Foto: ConvertKit / Unsplash.com

Ekonomické príležitosti a kultúrne bohatstvo

Chcem aby bolo jasné, že nehovorím o nutnosti prijať jednorázovo státisíce ľudí z opačného konca sveta. Je však na našu škodu odmietať obohatenie, ktoré so sebou títo ľudia prinášajú v podobe kultúry a ekonomických stimulov.

Byť uzavretou krajinou nás obmedzuje v myslení ako aj v perspektíve zlepšiť svoj život.

Žijeme totiž v globalizovanom svete, správame sa však ako by svet okolo nás ani neexistoval.

Priateľská politika voči cudzincom, ktorí k nám prichádzajú kvôli práci, alebo ktorí tu majú svojich partnerov je cestou k rešpektu.

Potreba výrazne zjednodušiť imigračný proces a vytvoriť podporu integrácie v podobe pripravenosti úradov komunikovať v angličtine, ale aj v podobe bezplatných kurzov slovenčiny a sociálno-právnej podpory je možnou cestou integrácie Slovenska do celosvetového života.

Zmiešaná spoločnosť je cesta ku kultúrne bohatším mestám a potenciálom k lepšie prosperujúcej spoločnosti.

Autor Patrik Lučan dňa 31. júl 2021.
Chyba v článku? Napíšte nám