Určite ste si neraz všimli, že Lidl, Kaufland, Tesco, či Billa sú často hneď vedľa seba v areáli jednej nákupnej zóny.

Kým v ostatných častiach mesta je problém nájsť čo i len malé potraviny, v iných sú všetky supermarkety pri sebe.

Či ste v Dolnom Kubíne, Ružomberku, alebo Bratislave, vo všetkých mestách sa tento vzorec opakuje.

Prečo?

Keď obsadia to isté miesto

Ako príklad si predstavme Petra a Jakuba. Obaja predávajú tú istú zmrzlinu na pláži dlhej 1 km.

Na začiatku predáva zmrzlinu iba Peter.

Aby maximalizoval svoj predaj celkom logicky sa postaví do stredu pláže. Žiadny zo zákazníkov nemusí prejsť k nemu viac než pol kilometra.

----- ----- [P] ----- -----

Obrázok - Peter [P] predáva zmrzlinu v strede kilometrovej pláže. Zákazníci z ktorejkoľvek strany pláže k nemu nekráčajú viac než 500 metrov.

Na druhý deň prichádza zmrzlinu predávať Jakub.

Peter sa s Jakubom dohodne, že si pláž rozdelia na dve rovnako veľké časti a postavia sa do ich stredov.

Ľudia z ľavej časti pláže majú bližšie k Petrovi a ľudia z pravej časti pláže majú bližšie k Jakubovi.

V tomto okamihu je predaj zmrzliny zabezpečený v prospech zákazníkov, pretože minimalizuje vzdialenosť, ktorú musia prejsť aby kúpili zmrzlinu. Hovoríme teda o sociálne optimálnom riešení.

----- [P] ----- ----- [J] -----

Obrázok - Peter [P] je v strede svojej polovice pláže a Jakub [J] v strede svojej polovice pláže. Zákazníci k nim nekráčajú viac než 250 metrov.

Takto by to fungovalo v ideálnom svete. Predajcovia sa však snažia maximalizovať svoj zisk.

Predstavme si teda ďalej, že Jakub sa neuspokojí s pravou polovicou pláže a na ďalší deň sa presunie bližšie k Petrovi, rovno do stredu kilometrovej pláže.

Jakub získa väčšie územie na pláži a Peter územie stratí.

----- [P] ----- [J] ----- -----

Obrázok - Jakub [J] sa posunul doľava a získal väčšie územie. Zákazníci zprava k nemu musia kráčať do 500 metrov, zákazníci zľava nie viac než 250 metrov.

Na ďalší deň sa aj Peter posunie do stredu pláže, hneď vedľa Jakuba.

Teraz majú obaja rovnakú kontrolu nad plážou a výhodnejšia poloha neexistuje. Dosiahli tzv. Nashovu rovnováhu. Predaj zmrzliny už nemôžu zlepšiť zmenou miesta na pláži.

----- ----- [P] [J] ----- -----

Obrázok - Peter [P] a Jakub [J] sú v strede pláže. Zákazníci k nim musia kráčať do 500 metrov.

Na získanie väčšieho množstva zákazníkov sa môžu snažiť odlíšiť svoj produkt, jeho kvalitu, zlepšiť vnímanie svojej značky a cielenie marketingovej komunikácie.

Rovnako fungujú aj veľké obchodné reťazce v reálnom svete.

Všetko alebo nič

Je pomerne bežné, že kým v obchodnej zóne pri sebe stoja najväčšie obchodné reťazce, na sídlisku na opačnej strane mesta nie je žiadny z nich a zákazníci musia merať dlhú cestu k nákupom.

Záujem obchodníkov sa podriaďuje ekonomickým ziskom.

Supermarkety preto počítajú výšku priemerného predaja v prepočte na štvorcový meter obchodu a náklady za prenájom pozemkov a budov.

Potravinová púšť

Nerovnomerné zastúpenie supermarketov v mestách vytvára potravinové púšte, miesta z ktorých je do najbližšieho supermarketu veľmi ďaleko.

Mesto Ružomberok má päť sídlisk. Najvzdialenejšie sídlisko Baničné sa nachádza v juhozápadnej časti mesta a býva tu viac než 3-tisíc ľudí.

Od sobotného obeda do pondelka rána nie je v Baničnom otvorený žiadny supermarket, kým na vedľajšom sídlisku sú otvorené tri.

Ružomberské sídlisko Baničné je jedným z príkladov potravinovej púšte, odkiaľ je k najbližšiemu supermarketu počas víkendov nutné kráčať až 20 minút.

Návšteva obchodu sa tak môže stať aj hodinovou záležitosťou pre mladého človeka. Pre ťažko mobilných, starších, alebo chorých ľudí, je cesta do obchodu bez automobilu prakticky nemožná.

Pomôcť môže magistrát mesta

Prečo sú teda supermarkety často jeden vedľa druhého?

Odpoveď na túto otázku dáva príklad vyššie. Obchodníci sa snažia maximalizovať svoj zisk.

V situácii, aká je v Ružomberku, môže zasiahnuť samospráva nastavením lepších pravidiel pre rozvoj mesta, ktoré zabezpečia rovnomerné zastúpenie supermarketov.

Úradníci na magistrátoch miest sú totiž tí, ktorí majú hľadať rovnováhu medzi záujmami obyvateľov a obchodníkov.

Zdroj: TED-Ed, The Guardian

Autor Patrik Lučan dňa 13. september 2022.
Chyba v článku? Napíšte nám