Peniaze vznikli na uľačenie výmeny tovarov a služieb. Nakoľko drahé kovy ako zlato, striebro a meď boli univerzálne vzácne, stali sa platidlom. V minulosti boli peniaze v podobe zlatých dukátov a strieborných mincí.

Po čase ľudia zistili, že bude bezpečnejšie a praktickejšie ak namiesto zlatých mincí budeme zlato ukrývať v dobre stráženom trezore centrálnej banky (napr. Národná banka Slovenska) a namiesto zlata budeme platiť peniazmi ako „papierovými potvrdenkami“. Každá bankovka a minca potom predstavovala kúsok zlata uloženého v centrálnej banke, peniaze boli kryté zlatom. Tento spôsob určenia hodnoty peňazí sa nazýva Zlatý štandard.

Peniaze ako hmotnostné jednotky

Dôležitým faktom je, že peňažná jednotka určovala hmotnosť drahého kovu. Názvy ako „americký dolár“, „nemecká marka“, alebo „fracúzsky frank“ boli iba novými hmotnostnými jednotkami, ktoré v obchodnom styku nahradili gramy, kilogramy, unce, libry a pod. Vďaka peniazom sa namiesto vety „Tento tovar stojí 1/20 unce zlata“ používalo označenie „Tento tovar stojí 1 dolár“. „Dolár“ bol zadefinovaný ako 1/20 unca zlata. „Libra šterlingov“ v 16. storočí označovala množstvo striebra o hmotnosti 1 libry, neskôr sa označenie upravilo ako 1/4 unce zlata.

Zánik systému

Zlatý štandard bol používaný najmä v období rokov 1875 až 1914 a taktiež v období medzi dvoma svetovými vojnami. Počas druhej svetovej vojny, v roku 1944, bol Zlatý štandard upravený a nahradený Breton-Woodskym monetárnym systémom. V auguste roku 1971 bol podpisom amerického prezidenta Richarda Nixona stanovený pevný kurz 35 dolárov za uncu zlata, formálne tým bola väzba na zlato odstránená. Otvorila sa tak cesta tlačiť prakticky neobmedzené množstvo dolárov.

Autor Patrik Lučan dňa 16. február 2013.
Chyba v článku? Napíšte nám