COVID-19 vyprázdnil naše ulice a ukazuje nám mestá tak, ako vyzerali ešte v nedávnej minulosti. Bez automobilov.

Odborníci na plánovanie miest konštatujú, že najväčšia tragédia v histórii miest sa odštartovala v polovici 20. storočia. Po druhej svetovej vojne zažívame inváziu automobilov.

Slovenské mestá zasiahla prvá vlna počas komunizmu, keď sa námestia premenili na veľké parkoviská. Druhýkrát okolo roku 2000, keď sa kúpa automobilov stala dostupnejšia.

Autá zmenili spôsob ako mesto používame. Široké cesty pretínajú štvrte a parkoviská zaberajú príliš veľa verejného priestoru. Mnohé mestské časti sa stali škaredými a nevľúdnymi zónami, ktorým kraľuje automobil.

Súčasné štatistiky varujú. Výskum SafetyCube podporený EU hovorí, že následky dopravných nehôd stoja slovenskú ekonomiku približne 650 miliónov eur ročne. Ide hlavne o škody na majetku, náklady na zdravotnú starostlivosť, sociálne dávky ľuďom s trvalými zdravotnými následkami, strata pracovnej sily z dôvodu úmrtí.

Dopravné nehody sú však iba špičkou ľadovca. Globálne zmeny spôsobené skleníkovými plynmi sú vo veľkom produkované práve dopravou. Ľudia v mestách preto trpia vážnymi zdravotnými problémami. Svetová zdravotnícka organizácia WHO uvádza, že každoročne zomrie až 4.2 milióna ľudí na následky znečistania ovzdušia.

COVID-19 naše ulice upokojil. Nemusíme bojovať o životný priestor s autami a dýchame čistý vzduch. Cítime vôňu rozkvitnutých stromov, objavujeme nové miesta, viac bicyklujeme a kráčame. Užívame si mesto tak, ako sme nemohli robiť už celé desaťročia.

„Do čerta, kto chce, aby sa autá vrátili a znovu upchali naše mestá?“ pýta sa Dánsky urbanista Mikael Colville-Andersen v jednom zo svojich videí.

Odpoveď, ktorú Andersen vyslovuje, nie je ničím prekvapujúcim. „Nikto“, hovorí. Pravdou je, že nikto nechce dopravné zápchy, ani znášať všetky tie obrovské zdravotné riziká spojené s automobilovou dopravou.

Riešenie majú v rukách nielen politici, ale aj my.

Viac zelene, širšie chodníky a správny pomer v počte jazdných pruhov určených automobilom, autobusom a cyklistom. V mestách, ktoré sa pripravujú na globálnu zmenu klímy, už dávno neplatí, že cestám kraľuje automobil.

Existuje množstvo vedeckých štúdií a skúsenosti zo západných miest, ako efektívne plánovať dopravný systém. Cieľom je umožniť čo najväčšiemu množstvu ľudí pohodlne prechádzať mestom a zároveň znížiť negatíva dopravy. Preto peší pohyb, bicykle, elektrické skútre a kvalitná hromadná doprava sú v inteligentných mestách prioritou rozvoja.

Kríza COVID-19 ukazuje, že zníženie počtu áut na uliciach je pozitívnou zmenou.  Pre politikov by práve toto mohol byť podnet začať uplatňovať lepšie štandardy, ktoré podporujú zdravý životný štýl.

Koronavírus dokázal zmobilizovať celý svet a priniesť radikálne zmeny do nášho života. Nemali by sme radikálne zmeniť aj spôsob dopravy, ktorej súčasná podoba má na svedomí vyšší počet obetí ako COVID-19?